Voda
Padli kvapky vody
— padli ľudské rody.
Stiekli ľudské slzy
— zhoreli božské vozy.
Cez mreže kričia zmučené duše:
“V srdciach kvitnú nam hnijúce ruže,
Dotkli sme sa hviezd, spálili si prsty,
Prežili sme sladkou krvou krsty.”
Dotkli sa ma ruky,
napli skryté luky,
na koži tvoj jazyk som cítil,
tvoj dych v mysli mi výril.
O živote lži pil som z tvojich pier,
Poznal som bohov všetkých ľudských vier,
Niky však nepoznala moja duša mier,
Len ticho závidela mĺkvym dušiam zvier.
Dopadla posledná krvi kvapka,
Len slza za slzou potichu kvapká,
Z kríža zniesli mŕtve telo vraha,
Márna bola jeho lásky snaha.
Kým z tisícich rán červená krv tiekla,
bielu košeľu milenka mi zvliekla,
keď mŕtvoly kládli na oltár viery,
ona sladká ticho bozkala mi pery.